prakarṣateḥ sakarmakatvam atrāntar-bhūtaṇyartha-mananāj jñeyam |
yathā samāṁ samāṁ vijāyate iti jana-dhātoḥ |
prakarṣata iti tu pāṭhāntaraṁ sugamam |
ayuktayor yuktayor vā yūnor mitho-bhāvo’bhīṣṭasya yūnas tādṛśyā yuvatyā vāliṅganādīnām anavāptau prakṛṣyate |
bhāvādi-saṁvalanena svādya-viṣayatayā sampādyate sa vipralambhena viyogena saṁvalitatvād vipralambhākhyo madhura-raso jñeya iti bhakti-rasa ity uktatvāt |
ānukūlyena kṛṣṇānuśīlaṁ bhakti-lakṣaṇenānugamanīyatvāc ca rasasyaiva vipralambhākhyatvaṁ prādhānyād evocyate |
pūrva-rāga-mānasam añjasā sādhāraṇayādi-śabdavat śaṅkitāntarābhāvāt bhāvo’pi vipralambhākhyo jñeyaḥ |
atha kārikā-śeṣo vyākhyāyate |
nanu sambhoga evaṁ rasaḥ sukhamayatvāt na tu vipralambho duḥkhamayatvāt tarhi so’yaṁ kathaṁ varṇyate |
śrī-kṛṣṇena vā svayam aṅgīkriyate |
tatrāha—sambhogonnati-kāraka iti |
vipralambha-samaye’pi pratyāśā-labdha-bhāvanā-mayasya sambhogonnati-kārakatvād rasatām asāv āpnoti |
kim uta tad-anantaraṁ sākṣāl-labdhasyeti bhāvaḥ ||