rāsāntardhānānantaram āvirbhūtaṁ śrī-kṛṣṇaṁ vilokya mānavatyāḥ kasyāścic ceṣṭitaṁ pārāśaro varṇayati—kācid iti |
bhruvā bhaṅguraṁ kṛtveti bahir vāmya-gandha-yuktaṁ netra-bhṛṅgābhyāṁ papāv iti |
atra kṛtveti ktvā-pratyayena bhruvā bhaṅgurī-karaṇaṁ prāthamikam īṣad eveti vāmyasya gandha eva papāv iti bhūta-kāla-nirdeśena pāna-kriyāyāḥ pravāha-rūpatvam abhivyajya tatra netrayor bhṛṅgatvena mukhasya paṅkajatvenāsaktim abhivyajya dākṣiṇyasya pūrvatvam eveti vāmya-gandhodāttatā |
kācit karāmbujam [bhā.pu. 10.32.4, u.nī. 14.112] ity-ādinā karāmbuja-dhāriṇyādīnām ivāsyāḥ śrī-kṛṣṇa-pārśvāgamanāt tad-aṅgāsparśanāc cādākṣiṇyam antar-gatam asty eveti vyākhyeyam |
atra cirād darśanena roṣeṇa citta-dravas tato māno jñeyaḥ ||