svasmād api sva-bhaktam utkarṣayatīti yat śrutaṁ, tan mayā svasminn eva sākṣād dṛṣṭam ity āha dvābhyām |
sva-nigamam "aśastra evāhaṁ sāhāyya-mātraṁ kariṣyāmi" iti sva-pratijñāṁ hitvā śrī-kṛṣṇaṁ śastraṁ grāhayiṣyāmīty evaṁ-rūpāṁ mat-pratijñām ṛtaṁ satyaṁ yathā bhavati, tathā adhi adhikāṁ kartuṁ ratha-sthaḥ sann eva avapluta ity atilāghavenāvaplutim, atas tasya rathād viśleṣaḥ kenāpi na lakṣita iti bhāvaḥ |
alakṣita-prakāśenaikena ratha-rakṣārthaṁ sthita eveti vā |
ṛtam iti sā līlā eva svābhāviky eva, na tu mad-anurodhenaiva kṛteti bhāvaḥ |
dhṛto ratha-caraṇaś cakraṁ yena saḥ |
abhyayāt abhimukham adhavat |
dhāvanenātisaṁrambheṇāviṣkṛta-nija-mahā-balatvāc calantī gauḥ pṛthvī yasmāt saḥ |
gataṁ patitam uttarīyaṁ yasya saḥ |
atisaṁrambheṇottarīyaṁ gātrāt patitam asti nāsti vety api nānusandadhāna ity arthaḥ |
atra kṛṣṇena sva-bhakta-vātsalya-guṇasya dustyajatvāt arjunasya yuddhāsāmarthye sati sva-pratijñām api tyaktvā svayam evārjunasya rakṣārthaṁ śastreṇa yotsyate eva tac cārjunasyāsāmarthya-prāpaṇam anyair duḥśakam ity ataḥ kṣaṇam arjunaṁ parābhūyāsya yuddhaṁ bhakta-vātsalya-dyotakaṁ drakṣyāmīti bhīṣmasya sva-manoratha-siddhy-arthaiva pratijñeti |
ataḥ sva-pratijñā-bhaṅgenārjune sva-premāṇaṁ taṁ darśayitvā bhīṣmaṁ pramodya tasyotkarṣaṁ ca loke vikhyāpayāmāseti tattvam ||