a
bhyastasañjñāyām sahavacanam .
abhyastasañjñāyām sahagrahaṇam kartavyam .
kim prayojanam .
ādyudāttatve pṛthagaprasaṅgārtham .
ādyudāttatvam saha bhūtayoḥ yathā syāt .
ekaikasya mā bhūt iti .
yasmin eva abhyastakārye adoṣaḥ tat eva paṭhitam anudāttam padam ekavarjam iti .
na asti yaugapadyena sambhavaḥ .
paryāyaḥ tarhi prasajyeta .
paryāyaḥ ca .
pūrvasya tāvat pareṇa rūpeṇa vyavahitatvāt na bhaviṣyati .
parasya tarhi syāt .
tatra ācāryapravṛttiḥ jñāpayati na parasya bhavati iti yat ayam bibhetyādīnām piti pratyayāt pūrvam udāttam bhavati iti āha .
evam vyavadhānāt na pūrvasya jñāpakāt na parasya ucyate ca idam abhyastānām ādiḥ udāttaḥ bhavati iti .
tatra saḥ eva doṣaḥ paryāyaḥ prasajyeta .
tasmāt sahagrahaṇam kartavyam .
na kartavyam .
ubhegrahaṇam kriyate .
tat sahārtham vijñāsyate .
asti anyat ubhegrahaṇasya prayojanam .
kim .
ubhegrahaṇam sañjñinirdeśārtham .
antareṇa api ubhegrahaṇam prakḷptaḥ sañjñinirdeśaḥ .
katham .
dve iti vartate .
idam tarhi prayojanam .
yatra ubhe śabdarūpe śrūyete tatra abhyastasañjñā yathā syāt .
iha mā bhūt : īrtsanti , īpsanti , īrtsan , īpsan , airtsan , aipsan .
kim ca syāt .
adbhāvaḥ numpratiṣedhaḥ jusbhāvaḥ iti ete vidhayaḥ prasajyeran .
adbhāve tāvat na doṣaḥ .
saptame yogavibhāgaḥ kariṣyate .
idam asti : at abhyastāt .
tataḥ ātmanepadeṣu .
ātmanepadeṣu ca at bhavati .
anataḥ iti ubhayoḥ śeṣaḥ .
yat api ucyate numpratiṣedhaḥ iti ekādeśe kṛte vyapavargābhāvāt na bhaviṣyati .
idam iha sampradhāryam .
numpratiṣedhaḥ kriyatām ekādeśaḥ iti .
kim atra kartavyam .
paratvāt numpratiṣedhaḥ .
nityaḥ ekādeśaḥ .
kṛte api numpratiṣedhe prāpnoti akṛte api .
ekādeśaḥ api nityaḥ .
anyasya kṛte numpratiṣedhe prāpnoti anyasya akṛte .
śabdāntarasya ca prāpnuvan vidhiḥ anityaḥ bhavati .
antaraṅgaḥ tarhi ekādeśaḥ .
kā antaraṅgatā .
varṇau āśritya ekādeśaḥ .
vidhiviṣaye numpratiṣedhaḥ vidhiḥ ca numaḥ sarvanāmasthāne prāk tu sarvanāmasthānotpatteḥ ekādeśaḥ .
tatra nityatvāt ca antaraṅgatvāt ca ekādeśaḥ .
ekādeśe kṛte vyapavargābhāvāt na bhaviṣyati .
yat api ucyate jusbhāvaḥ iti ekādeśe kṛte vyapavargābhāvāt na bhaviṣyati .
ekādeśe iti ucyate kena ca atra ekādeśaḥ .
antinā .
na atra antibhāvaḥ prāpnoti .
kim kāraṇam .
jusbhāvena bādhyate .
na atra jusbhāvaḥ prāpnoti .
kim kāraṇam .
śapā vyavahitatvāt .
ekādeśe kṛte na asti vyavadhānam .
ekādeśaḥ pūrvavidhau sthānivat bhavati iti vyavadhānam eva .
kim puṇaḥ kāraṇam nimittavān antiḥ ekādeśam tāvat pratīkṣate na punaḥ tāvati eva nimittam asti iti antibhāvena bhāvyam .
iha api tarhi tāvati eva nimittam asti iti antibhāvaḥ syāt .
anenijuḥ .
paryaveviṣuḥ iti .
astu .
antibhāve kṛte sthānivadbhāvāt jhigrahaṇena grahaṇāt jusbhāvaḥ bhaviṣyati .
atha vā yadi api nimittavān antiḥ ayam tasya jusbhāvaḥ apavādaḥ .
na ca apavādaviṣaye utsargāḥ abhiniviśante .
pūrvam hi apavādāḥ abhiniviśante paścāt utsargāḥ .
prakalpya vā apavādaviṣayam tataḥ utasrgaḥ pravartate .
na tāvat atra kadā cit api antibhāvaḥ bhavati .
apavādam jusbhāvam pratīkṣate .
na khalu api kva cit abhyastānām jheḥ ca ānantaryam .
sarvatra vikaraṇaiḥ vyavadhānam .
tena anena avaśyam vikaraṇanāśaḥ pratīkṣyaḥ kva cit lukā kva cit ślunā kva cit ekādeśena .
saḥ yathā ślulukau pratīkṣate evam ekādeśam api pratīkṣate .
evam tarhi idam iha vyapadeśyam sat ācāryaḥ na vyapadiśati .
kim .
sthānivadbhāvam .
sthānivadbhāvāt vyavadhānam .
vyavadhānāt na bhaviṣyati .
pūrvavidhau sthānivadbhāvaḥ na ca ayam pūrvasya vidhiḥ .
pūrvasmāt api vidhiḥ pūrvavidhiḥ .
tat etat asati prayojane ubhegrahaṇam sahārtham vijñāsyate .
katham kṛtvā ekaikasya abhyastasañjñā prāpnoti .
pratyekam vākyaparisamāptiḥ dṛṣṭā .
tat yathā .
vṛddhiguṇasañjñe pratyekam bhavataḥ .
nanu ca ayam api asti dṛṣṭāntaḥ samudāye vākyaparisamāptiḥ iti .
tat yathā .
gargāḥ śatam daṇḍyantām iti .
arthinaḥ ca rājānaḥ hiraṇyena bhavanti na ca pratyekam daṇḍayanti .
sati etasmin dṛṣṭānte yadi tatra pratyekam iti ucyate iha api sahagrahaṇam kartavyam .
atha tatra antareṇa pratyekam iti vacanam pratyekam guṇvṛddhisañjñe bhavataḥ iha api na arthaḥ sahagrahaṇena .