atha yadi eva ekārthībhāvaḥ sāmarthyam atha api vyapekṣā sāmarthyam kim gatam etat iyatā sūtreṇa āhosvit anyatarasmin pakṣe bhūyaḥ sūtram kartavyam .
gatam iti āha .
katham .
samaḥ ayam arthaśabdena saha samāsaḥ .
sam ca upasargaḥ .
upasargāḥ ca punaḥ evamātmakāḥ yatra kaḥ cit kriyāvācī śabdaḥ prayujyate tatra kriyāviśeṣam āhuḥ .
na ca iha kaḥ cit kriyāvācī śabdaḥ prayujyate yena samaḥ sāmarthyam syāt .
tatra prayogāt etat gantavyam nūnam atra kaḥ cit prayogārhaḥ śabdaḥ na prayujyate yena samaḥ sāmarthyam iti .
tat yathā .
dhūmam dṛṣṭvā agniḥ atra iti gamyate triviṣṭabdhakam ca dṛṣṭvā parivrājakaḥ iti .
kaḥ punaḥ asau prayogārhaḥ śabdaḥ .
ucyate .
saṅgatārtham samartham saṃsṛṣṭārtham samartham samprekṣitam artham samartham sambaddhārtham samartham iti .
tat yadā tāvat ekārthībhāvaḥ sāmarthyam tadā evam vigrahaḥ kariṣyate saṅgatārthaḥ saṃsṛṣṭārthaḥ samarthaḥ iti .
tat yathā saṅgatam ghṛtam saṅgatam tailam iti ucyate .
ekībhūtam iti gamyate .
yadā vyapekṣā sāmarthyam tadā evam vigrahaḥ kariṣyate samprekṣitārthaḥ samarthaḥ sambaddhārthaḥ samarthaḥ iti .
kaḥ punaḥ iha badhnātyarthaḥ .
sambaddhaḥ iti ucyate yaḥ rajjvā ayasā vā kīle vyatiṣiktaḥ bhavati .
na avaśyam badhnātiḥ vyatiṣaṅge eva vartate .
kim tarhi .
ahānau api vartate .
tat yathā sambaddhau imau damyau iti ucyete yau anyonyam na jahītaḥ .
atha vā bhavati ca evañjātīyakeṣu badhnātiḥ vartate .
tat yathā .
asti naḥ gargaiḥ sambandhaḥ .
asti naḥ vatsaiḥ sambandhaḥ .
saṃyogaḥ iti arthaḥ .
atha etasmin vyapekṣāyām sāmarthye yaḥ asau ekārthībhāvkṛtaḥ viśeṣaḥ sa vaktavyaḥ .
tatra nānākārakāt nighātayuṣmadasmadādeśepratiṣedhaḥ .
tatra etasmin vyapekṣāyām sāmarthye nānākārakāt nighātayuṣmadasmadādeśāḥ prāpnuvanti .
teṣām pratiṣedhaḥ vaktavyaḥ .
nighātaḥ .
ayam daṇḍaḥ .
hara anena .
asti daṇḍasya harateḥ ca vyapekṣā iti kṛtvā nighātaḥ prāpnoti .
yuṣmadasmadādeśāḥ .
odanam paca .
tava bhaviṣyati .
odanam paca mama bhaviṣyati .
asti odanasya yuṣmadasmadoḥ ca vyapekṣā iti kṛtvā vāmnāvādayaḥ prāpnuvanti .
teṣām pratiṣedhaḥ vaktavyaḥ .
kim ucyate nānākārakāt iti yadā tena eva āsajya hriyate .
na api brūmaḥ anyena āsajya hriyate iti .
kim tarhi .
śabdapramāṇakāḥ vayam .
yat śabdaḥ āha tat asmākam pramāṇam .
śabdaḥ ca iha sattām āha .
ayam daṇḍaḥ .
asti iti gamyate .
saḥ daṇḍaḥ kartā bhūtvā anyena śabdena abhisambadhyamānaḥ karaṇam sampadyate .
tat yathā .
kaḥ cit kam cit pṛcchati .
kva devadattaḥ iti .
saḥ tasmai ācaṣṭe .
asau vṛkṣe iti .
katarasmin .
yaḥ tiṣṭhati iti .
saḥ vṛkṣaḥ adhikaraṇam bhūtvā anyena śabdena abhisambadhyamānaḥ kartā sampadyate .
p
racaye samāsapratiṣedhaḥ .
pracaye samāsapratiṣedhaḥ vaktavyaḥ .
rājñaḥ gauḥ ca aśvaḥ ca puruṣaḥ ca rājagavāśvapuruṣāḥ iti .
samarthatarāṇām vā .
samarthatarāṇām vā padānām samāsaḥ bhaviṣyati .
kāni punaḥ samarthatarāṇi .
yāni dvandvabhāvīni .
kutaḥ etat .
eṣām hi āśutarā vṛttiḥ prāpnoti .
tat yathā samarthataraḥ ayam māṇavakaḥ adhyayanāya iti ucyate .
āśrutaragranthaḥ iti gamyate .
aparaḥ āha : samarthatarāṇām vā padānām samāsaḥ bhaviṣyati .
kāni punaḥ samarthatarāṇi .
yāni dvandvabhāvīni .
kutaḥ etat .
etāni samānavibhaktīni anyavibhaktiḥ rājā .
bhavati viśeṣaḥ svasmin bhrātari pitṛvyaputre ca .
samudāyasāmarthyāt vā siddham
ṣamudāyasāmarthyāt vā punaḥ siddham etat .
samudāyena rājñaḥ sāmarthyam bhavati na avayavena .
aparaḥ āha .
samarthatarāṇām vā samudāyasāmarthyāt .
samarthatarāṇām vā padānām samāsaḥ bhavati .
kutaḥ etat .
samudāyasāmarthyāt eva .
asmin pakṣe vā iti etat asamarthitam bhavati .
etat ca samarthitam .
katham .
na eva vā punaḥ atra rājñaḥ aśvapuruṣau apekṣamāṇasya gavā saha samāsaḥ bhavati .
kim tarhi .
goḥ rājānam apekṣamāṇasya āsvapuruṣābhyām samāsaḥ samāsaḥ bhavati .
pradhānam atra tada gauḥ bhavati .
bhavati ca pradhānasya sāpekṣasya api samāsaḥ .