kim punaḥ ayam ekavibhaktau ekaśeṣaḥ bhavati .
evam bhavitum arhati .
ekavibhaktau iti cet na abhāvād vibhakteḥ .
ekavibhaktau iti cet tat na .
kim kāraṇam .
abhāvāt vibhakteḥ .
na hi samudāyāt parā vibhaktiḥ asti .
kim kāraṇam .
aprātipadikatvāt .
nanu ca arthavat prātipadikam iti prātipadikasañjñā bhaviṣyati .
niyamāt na prāpnoti .
arthavatsamudayānām samāsagrahaṇam niyamārtham iti .
yadi punaḥ pṛthak sarveṣām vibhaktiparāṇām ekaśeṣaḥ ucyeta .
pṛthak sarveṣām iti cet ekaśeṣe pṛthak vibhaktyupalabdhiḥ tadāśrayatvāt .
pṛthak sarveṣām iti cet ekaśeṣe pṛthak vibhaktyupalabdhiḥ prāpnoti .
kim ucyate ekaśeṣe pṛthak vibhaktyupalabdhiḥ iti yāvatā samayaḥ kṛtaḥ : na kevalā prakṛtiḥ prayoktavyā na kevalaḥ pratyayaḥ iti .
tadāśrayatvāt prāpnoti .
yatra hi prakṛtinimittā pratyayanivṛttiḥ tatra apratyayikāyāḥ prakṛteḥ prayogaḥ bhavati agnicit somasut iti yathā .
yatra ca pratyayanimittā prakṛtinivṛttiḥ tatra aprakṛtikasya pratyayasya prayogaḥ bhavati adhunā , iyān iti yathā .
astu saṃyogāntalopena siddham .
kutaḥ nu khalu etat parayoḥ vṛkṣaśabdayoḥ nivṛttiḥ bhaviṣyati na punaḥ pūrvayoḥ iti .
tatra etat syāt : pūrvanivṛttav api satyām saṃyogādilopena siddham iti .
na sidhyati .
tatra avarataḥ dvayoḥ sakārayoḥ śravaṇam prasajyeta. yatra ca saṃyogāntalopaḥ na asti tatra ca na sidhyati .
kva ca saṃyogāntalopaḥ na asti .
dvivacanabahuvacanayoḥ .
yadi punaḥ samāse ekaśeṣaḥ ucyeta .
kim kṛtam bhavati .
kaḥ cit vacanalopaḥ parihṛtaḥ bhavati .
tat tarhi samāsagrahaṇam kartavyam .
na kartavyam .
prakṛtam anuvartate .
kva prakṛtam .
tiṣyapunarvasvoḥ nakṣatradvandve bahuvacanasya dvivacanam nityam iti .
samāse iti cet svarasamāsānteṣu doṣaḥ .
samāse iti cet svarasamāsānteṣu doṣaḥ bhavati .
svara : aśvaḥ ca aśvaḥ ca aśvau. samāsāntodāttatve kṛte ekaśeṣaḥ prāpnoti .
idam iha sampradhāryam : samāsāntodāttattvam kriyatām ekaśeṣaḥ iti .
kim atra kartavyam .
paratvāt samāsāntodāttatvam .
samāsāntodāttatve ca doṣaḥ bhavati .
svara .
samāsānta : ṛk ca ṛk ca ṛcau .
samāsānte kṛte asārūpyāt ekaśeṣaḥ na prāpnoti .
idam iha sampradhāryam : samāsāntaḥ kriyatām ekaśeṣaḥ iti .
kim atra kartavyam .
paratvāt samāsāntaḥ .
samāsānte ca doṣaḥ bhavati .
aṅgāśraye ca ekaśeṣavacanam .
aṅgāśraye ca kārye ekaśeṣaḥ vaktavyaḥ .
svasā ca svasārau ca svasāraḥ .
aṅgāśraye kṛte asārūpyāt ekaśeṣaḥ na prāpnoti .
idam iha sampradhāryam : aṅgāśrayam kriyatām ekaśeṣaḥ iti .
kim atra kartavyam .
paratvāt aṅgāśrayam .
tiṅsamāse tiṅsamāsavacanam .
tiṅsamāse tiṅsamāsaḥ vaktavyaḥ .
ekam tiṅgrahaṇam anarthakam .
samāse tiṅsamāsaḥ iti eva siddham .
na anarthakam .
tiṅsamāse prakṛte tiṅsamāsaḥ vaktavyaḥ .
tiṅvidhipratiṣedhaḥ ca .
tiṅ ca kaḥ cit vidheyaḥ kaḥ cit pratiṣedhyaḥ .
pacati ca pacati ca pacataḥ : taḥśabdaḥ vidheyaḥ tiśabdaḥ pratiṣedhyaḥ .
yadi punaḥ asamāse ekaśeṣaḥ ucyeta .
asamāse vacanalopaḥ .
yadi asamāse vacanalopaḥ vaktavyaḥ .
nanu ca utpatatā eva vacanalopam coditāḥ smaḥ .
dvivacanabahuvacanavidhim dvandvapratiṣedham ca vakṣyati tadartham punaḥ codyate .
dvivacanabahuvacanavidhiḥ .
dvivacanabahuvacanāni vidheyāni : vṛkṣaḥ ca vṛkṣaḥ ca vṛkṣau , vṛkṣaḥ ca vṛkṣaḥ ca vṛkṣaḥ ca vṛkṣāḥ iti .
dvandvapratiṣedhaḥ ca .
dvandvasya ca pratiṣedhaḥ vaktavyaḥ : vṛkṣaḥ ca vṛkṣaḥ ca vṛkṣau , vṛkṣaḥ ca vṛkṣaḥ ca vṛkṣaḥ ca vṛkṣāḥ iti .
cārthe dvandvaḥ iti dvandvaḥ prāpnoti .
na eṣaḥ doṣaḥ .
anavakāśaḥ ekaśeṣaḥ dvandvam bādhiṣyate .
sāvakāśaḥ ekaśeṣaḥ .
kaḥ avakāśaḥ .
tiṅantāni avakāśaḥ .
yadi punaḥ pṛthak sarveṣām vibhaktyantānām ekaśeṣaḥ ucyeta .
kim kṛtam bhavati .
kaḥ cit vacanalopaḥ parihṛtaḥ bhavati .
vibhaktyantānām ekaśeṣe
vibhaktyantānām ekaśeṣe vibhaktyantānām eva tu nivṛttiḥ bhavati .
ekavibhaktyantānām iti tu pṛthagvibhaktipratiṣedhārtham .
ekavibhaktyantānām iti tu vaktavyam .
kim prayojanam .
pṛthagvibhaktipratiṣedhārtham .
pṛthagvibhaktyantānām mā bhūt : brāhmaṇābhyām ca kṛtam brāhmaṇābhyām ca dehi .
na vā arthavipratiṣedhāt yugapadvacanābhāvaḥ .
na vā eṣaḥ doṣaḥ .
kim kāraṇam .
arthavipratiṣedhāt .
vipratiṣiddhau etau arthau kartā saṃpradānam iti aśakyau yugapat nirdeṣṭum .
tayoḥ vipratiṣiddhatvāt yugapadvacanam na bhaviṣyati .
anekārthāśrayaḥ ca punaḥ ekaśeṣaḥ .
anekam artham sampratyāyayiṣyāmi iti ekaśeṣaḥ ārabhyate .
tasmāt na ekaśabdatvam .
tasmāt ekaśabdatvam na bhaviṣyati .
ayam tarhi doṣaḥ : kaḥ cit vacanalopaḥ dvivacanabahuvacanavidhiḥ dvandvapratiṣedhaḥ ca iti .
yadi punaḥ prātipadikānām ekaśeṣaḥ ucyeta .
kim kṛtam bhavati .
vacanalopaḥ parihṛtaḥ bhavati .
prātipadikānām ekaśeṣe mātṛmātroḥ pratiṣedhaḥ sarūpatvāt .
prātipadikānām ekaśeṣe mātṛmātroḥ pratiṣedhaḥ vaktavyaḥ : mātā ca janayitrī mātārau ca dhānyasya mātṛmātāraḥ .
kim kāraṇam .
sarūpatvāt .
sarūpāṇi hi etāni prātipadikāni .
kim ucyate prātipadikānām ekaśeṣe mātṛmātroḥ pratiṣedhaḥ vaktavyaḥ iti na punaḥ yasya api vibhaktyantānām ekaśeṣaḥ tena api mātṛmātroḥ pratiṣedhaḥ vaktavyaḥ syāt .
tasya api hi etāni kva cit vibhaktyantāni sarūpāṇi : mātṛbhyām ca mātṛbhyāṃ ca iti .
atha matam etat vibhaktyantānām sārūpye bhavitavyam eva ekaśeṣeṇa iti prātipadikānām eva ekaśeṣe doṣaḥ bhavati .
evam ca kṛtvā codyate .
haritahariṇaśyetaśyenarohitarohiṇānām striyām upasaṅkhyānam .
haritahariṇaśyetaśyenarohitarohiṇānām striyām upasaṅkhyānam kartavyam .
haritasya strī hariṇī hariṇasya api hariṇī , hariṇī ca hariṇī ca hariṇyau .
śyetasya strī śyenī śyenasya api śyenī , śyenī ca śyenī ca śyenyau .
rohitasya strī rohiṇī rohiṇasya api rohiṇī , rohiṇī ca rohiṇī ca rohiṇyau .
na vā padasya arthe prayogāt .
na vā eṣaḥ doṣaḥ .
kim kāraṇam .
padasya arthe prayogāt .
padam arthe prayujyate vibhaktyantam ca padam .
rūpam ca iha āśrīyate .
rūpanirgrahaḥ ca śabdasya na antareṇa laukikam prayogam .
tasmin ca laukike prayoge sarūpāṇi etāni .
aparaḥ āha : na vā padasya arthe prayogāt .
na vā eṣaḥ pakṣaḥ eva asti prātipadikānām ekaśeṣaḥ iti .
kim kārāṇam .
padasya arthe prayogāt .
padam arthe prayujyate vibhaktyantam ca padam .
rūpam ca iha āśrīyate rūpanirgrahaḥ ca śabdasya na antareṇa laukikam prayogam .
tasmin ca laukike prayoge prātipadikānām prayogaḥ na asti .
atha anena pakṣeṇa arthaḥ syāt : prātipadikānām ekaśeṣaḥ iti .
bāḍham arthaḥ .
kim vaktavyam etat .
na hi .
katham anucyamānam gaṃsyate .
etena eva abhihitam sūtreṇa sarūpāṇām ekaśeṣaḥ ekavibhaktau iti .
katham .
vibhaktiḥ sārūpyeṇa āśrīyate .
anaimittikaḥ ekaśeṣaḥ .
ekavibhaktau yāni sarūpāṇi teṣām ekaśeṣaḥ bhavati .
kva .
yatra vā tatra vā iti .
atha anena pakṣeṇa arthaḥ syāt : vibhaktyantānām ekaśeṣaḥ iti .
bāḍham arthaḥ .
kim vaktavyam etat .
na hi .
katham anucyamānam gaṃsyate .
etat api etena eva abhihitam sūtreṇa sarūpāṇām ekaśeṣaḥ ekavibhaktau iti .
katham .
na idam pāribhāṣikyāḥ vibhakteḥ grahaṇam .
kim tarhi .
anvarthagrahaṇam : vibhāgaḥ vibhaktiḥ iti .
ekavibhāge yāni sarūpāṇi teṣām ekaśeṣaḥ bhavati iti .
nanu ca uktaṃ : kaḥ cit vacanalopaḥ dvivacanabahuvacanavidhiḥ dvandvapratiṣedhaḥ ca iti .
na eṣaḥ doṣaḥ .
yat tāvat ucyate kaḥ cit vacanalopaḥ dvivacanabahuvacanavidhiḥiti .
sahavivakṣāyām ekaśeṣaḥ .
yugapadvivakṣāyām ekaśeṣeṇa bhavitavyam .
na tarhi idānīm idam bhavati : vṛkṣaḥ ca vṛkṣaḥ ca vṛkṣau , vṛkṣaḥ ca vṛkṣaḥ ca vṛkṣaḥ ca vṛkṣāḥ iti .
na etat sahavivakṣāyām bhavati .
atha api nidarśayitum buddhiḥ evam nidarśayitavyam : vṛkṣau ca vṛkṣau ca vṛkṣau , vṛkṣāḥ ca vṛkṣāḥ ca vṛkṣāḥ ca vṛkṣāḥ iti .
yat api ucyate dvandvapratiṣedhaḥ ca vaktavyaḥ iti .
na eṣaḥ doṣaḥ .
anavakāśaḥ ekaśeṣḥ dvandvam bādhiṣyate .
nanu ca uktam sāvakāśaḥ ekaśeṣaḥ .
kaḥ avakāśaḥ .
tiṅantāni avakāśaḥ iti .
na tiṅantāni ekaśeṣārambham prayojayanti .
kim kāṛaṇam .
yathājātīyakānām dvitīyasya padasya prayoge sāmarthyam asti tathājātīyakānām ekaśeṣaḥ .
na ca tiṅantānām dvitīyasya padasya prayoge sāmarthyam asti .
kim kāraṇam .
ekā hi kriyā .
ekena uktatvāt tasya arthasya dvitīyasya prayogeṇa na bhavitavyam uktārthānām aprayogaḥ iti .
yadi tarhi ekā kriyā dvivacanabahuvacanāni na sidhyanti : pacataḥ pacanti .
na etāni kriyāpekṣāṇi .
kim tarhi .
sādhanāpekṣāṇi .
atha vā punaḥ astu ekavibhaktau iti .
nanu ca uktam ekavibhaktau iti cet na abhāvāt vibhakteḥ iti .
na eṣaḥ doṣaḥ .
parihṛtam etat : arthavat prātipadikam iti prātipadikasañjñā bhaviṣyati iti .
nanu ca uktam niyamāt na prāpnoti arthavatsamudāyānām samāsagrahaṇam niyamārtham iti .
na eṣaḥ doṣaḥ .
tulyajātīyasya niyamaḥ .
kaḥ ca tulyajātīyaḥ .
yathājātīyakānām samāsaḥ .
kathañjātīyakānām samāsaḥ .
subantānām