ārabhyamāṇe api etasmin yoge
alvidhau pratiṣedhe aviśeṣaṇe aprāptiḥ tasya adarśanāt .
alvidhau pratiṣedhe asati api viśeṣaṇe samāśrīyamaṇe asati tasmin viśeṣaṇe aprāptiḥ vidheḥ : pradīvya prasīvya .
kim kāraṇam .
tasya adarśanāt .
valādeḥ iti ucyate na ca atra valādim paśyāmaḥ .
nanu ca evamarthaḥ eva ayam yatnaḥ kriyate : anyasya kāryam ucyamānam anyasya yathā syāt iti .
satyam evamarthaḥ na tu prāpnoti .
kim kāraṇam .
sāmānyātideśe viśeṣānatideśaḥ .
sāmanye hi atidiśyamāne viśeṣaḥ na atidiṣṭaḥ bhavati .
tat yathā : brahmaṇavat asmin kṣatriye vartitavyam iti sāmānyam yat brāhmaṇakāryam tat kṣatriye atidiśyate .
yat viśiṣṭam māṭhare kauṇḍinye vā na tat atidiśyate .
evam iha api sāmānyam yat pratyayakāryam tat atidiśyate yat viśiṣṭam valādeḥ iti na tat atidiśyate .
yadi evam agrahīt iti iṭaḥ īṭi iti sicaḥ lopaḥ na prāpnoti .
analvidhau iti punaḥ ucyamāne iha api pratiṣedhaḥ bhaviṣyati : pradīvya prasīvya iti .
viśiṣṭam hi eṣaḥ alam āśrayate valam nāma .
iha ca pratiṣedhaḥ na bhaviṣyati : agrahīt iti .
viśiṣṭam hi eṣaḥ analam āśrayati iṭam nāma .
yadi tarhi sāmānyam api atidiśyate viśeṣaḥ ca
sati āśraye vidhiḥ iṣṭaḥ .
sati ca valāditve iṭā bhavitavyam : aruditām aruditam arudita .
kim ataḥ yat sati bhavitavyam .
pratiṣedhaḥ tu prāpnoti alvidhitvāt .
pratiṣedhaḥ tu prāpnoti .
kim kāraṇam .
alvidhitvāt .
alvidhiḥ ayam bhavati .
tatra analvidhau iti pratiṣedhaḥ prāpnoti .
na vā ānudeśikasya pratiṣedhāt itareṇa bhāvaḥ .
na vā eṣaḥ doṣaḥ .
kim kāraṇam .
ānudeśikasya pratiṣedhāt .
astu atra ānudeśikasya valāditvasya pratiṣedhaḥ .
svāśrayam atra valāditvam bhaviṣyati .
na etat vivadāmahe valādiḥ na valādiḥ iti .
kim tarhi .
sthānivadbhāvāt sārvadhātukatvam eṣitavyam .
tatra analvidhau iti pratiṣedhaḥ prāpnoti .