१२२- सुपः।122. supaḥ.सुपः षष्ठ्यन्तम्, एकपदमिदं सूत्रम्।supaḥ ends in the genitive (ṣaṣṭhī); this sūtra is a single word.पाणिनीय-अष्टाध्यायी में इससे पहले एक सूत्र है- तान्येकवचनद्विवचनबहुवचनान्येकशः।In the Pāṇinian Aṣṭādhyāyī there is a sūtra preceding this one: tānyekavacanadvivacanabahuvacanānyekaśaḥ.वह सम्पूर्ण सूत्र इस सूत्र में अनुवृत्त होकर आता है।That entire sūtra is carried over (anuvṛtti) into this sūtra.अतः अर्थ बनता है- सुपः तानि एकशः एकवचन-द्विवचन-बहुवचनानि भवन्ति, अर्थात् सुप् के वे सारे वचन क्रमशः एकवचन, द्विवचन और बहुवचन संज्ञक हो जाते हैं।Hence the meaning becomes: supaḥ tāni ekaśaḥ ekavacana-dvivacana-bahuvacanāni bhavanti — that is, all those vacanas of sup become, respectively, the singular (ekavacana), the dual (dvivacana), and the plural (bahuvacana).इस प्रकार से सु की एकवचनसंज्ञा, औ की द्विवचनसंज्ञा और जस् की बहुवचनसंज्ञा हो जाती है।In this way su receives the ekavacana-saṁjñā, au the dvivacana-saṁjñā, and jas the bahuvacana-saṁjñā.इसी प्रकार द्वितीया तृतीया आदि में समझना चाहिए।In the same way it should be understood for the dvitīyā, tṛtīyā, and so on.इसी विषय को तालिका के माध्यम से समझ सकते हैं-This same matter can be understood by means of a table —
एकवचनekavacana (singular)
द्विवचनdvivacana (dual)
बहुवचनbahuvacana (plural)
प्रथमाprathamā
सुsu
औau
जस्jas
द्वितीयाdvitīyā
अम्am
औट्auṭ
शस्śas
तृतीयाtṛtīyā
टाṭā
भ्याम्bhyām
भिस्bhis
चतुर्थीcaturthī
डेṅe
भ्याम्bhyām
भ्यस्bhyas
पञ्चमीpañcamī
डसिṅasi
भ्याम्bhyām
भ्यस्bhyas
षष्ठीṣaṣṭhī
डस्ṅas
ओस्os
आम्ām
सप्तमीsaptamī
डिṅi
ओस्os
सुप्।sup.