kim caturthyantasya tadarthamātreṇa samāsaḥ bhavati .
evam bhavitum arhati .
caturthī tadarthamātreṇa cet sarvaprasaṅgaḥ aviśeṣāt .
caturthī tadarthamātreṇa cet sarvaprasaṅgaḥ sarvasya caturthyantasya tadarthamātreṇa saha samāsaḥ prāpnoti .
anena api prāpnoti .
randhanāya sthālī avahananāya ulūkhalam iti .
kim kāraṇam .
aviśeṣāt .
na hi kaḥ cit viśeṣaḥ upādīyate evañjātīyakasya caturthyantasya tadarthena saha samāsaḥ bhavati iti .
anupādīyamane viśeṣe sarvaprasaṅgaḥ .
balirakṣitābhyām ca anarthakam vacanam .
balirakṣitābhyām ca samāsavacanam anarthakam .
yaḥ hi mahārājāya baliḥ mahārājārthaḥ saḥ bhavati .
tatra tadarthaḥ iti eva siddham .
yadi punaḥ vikṛtiḥ caturthyantā prakṛtyā saha samasyate iti etat lakṣaṇam kriyeta .
vikṛtiḥ prakṛtyā iti cet aśvaghāsādīnām upasaṅkhyānam .
vikṛtiḥ prakṛtyā iti cet aśvaghāsādīnām upasaṅkhyānam kartavyam .
aśvaghāsaḥ śvaśrūsuram hastividhā iti .
arthena nityasamāsavacanam .
arthśabdena nityasamāsaḥ vaktavyaḥ .
brāhmaṇārtham kṣatriyārtham .
kim vikṛtiḥ caturthyantā prakṛtyā saha samasyate iti ataḥ arthena nityasamāsaḥ vaktavyaḥ .
na iti āha sarvathā arthena nityasamāsaḥ vaktavyaḥ vigrahaḥ mā bhūt iti .
sarvaliṅgatā ca .
sarvaliṅgatā ca vaktavyā .
brāhmaṇārtham payaḥ brāhmaṇārthaḥ sūpaḥ brāhmaṇārthā yavāgūḥ iti .
kim arthena nityasamāsaḥ ucyate iti ataḥ sarvaliṅgatā vaktavyā .
na iti āha .
sarvathā sarvaliṅgatā vaktavyā .
kim kāraṇam .
arthaśabdaḥ ayam puṃliṅgaḥ uttarapadārthapradhānaḥ ca tatpuruṣaḥ .
tena puṃliṅgasya eva samāsasya abhidhānam syāt strīnapuṃsakaliṅgasya na syāt .
tat tarhi bahu vaktavyam .
vikṛtiḥ prakṛtyā iti vaktavyam .
aśvaghāsādīnām upasaṅkhyānam kartavyam .
arthena nityasamāsaḥ vaktavyaḥ .
sarvaliṅgatā ca vaktavyā .
na vaktavyam .
yat tāvat ucyate vikṛtiḥ prakṛtyā iti vaktavyam .
na vaktavyam .
ācāryapravṛttiḥ jñāyapati vikṛtiḥ caturthyantā prakṛtyā saha samasyate iti yat ayam balirakiṣitagrahaṇam karoti .
katham kṛtvā jñāpakam .
yathājātīyakānām samāse balirakṣitagrahaṇena arthaḥ tathājātīyakānām samāsaḥ .
yadi ca vikṛtiḥ caturthyantā prakṛtyā saha samasyate na tadarthamātreṇa tataḥ balirakiṣitagrahaṇam arthavat bhavati .
yat api ucyate aśvaghāsādīnām upasaṅkhyānam kartavyam iti .
na kartavyam .
aśvaghāsādayaḥ ṣaṣṭhīsamāsāḥ bhaviṣyanti .
yat hi yadartham bhavati ayam api tatra abhisambandhaḥ bhavati asya idam iti .
tat yathā guroḥ idam gurvartham iti .
nanu ca svarabhedaḥ bhavati .
caturthīsamāse sati pūrvapadaprakṛtisvaratvena bhavitavyam ṣaṣṭhīsamāse punaḥ antodāttatvena ṇa asti bhedaḥ .
caturthīsamāse api sati antodāttatvena eva bhavitavyam .
katham .
ācāryapravṛttiḥ jñāpayati vikṛtiḥ caturthyantā prakṛtisvarā bhavati na caturthīmātram iti yat ayam caturthī tadarthe arthe kte ca iti arthagrahaṇam ktagrahaṇam ca karoti .
katham kṛtvā jñāpakam .
yathājātīyakānām arthagrahaṇena ktagrahaṇena ca arthaḥ tathājātīyakānām prakṛtisvaratvam .
yadi ca vikṛtiḥ caturthyantā prakṛtyā bhavati na caturthīmātram tataḥ arthagrahaṇam ktagrahaṇam ca arthavat bhavati .yat api ucyate arthena nityasamāsaḥ vaktavyaḥ iti .
na vaktavyaḥ .
sarthappratyayaḥ kariṣyate .
kim kṛtam bhavati .
na ca eva hi kadā cit vigrahaḥ bhavati .
api ca sarvaliṅgatā siddhā bhavati .
yadi sarthappratayaḥ kriyate itsañjñā na prāpnoti .
atha api katham cit itsañjñā syāt evam api śryartham bhvartham iti aṅgasya iti iyaṅuvaṅau syātām .
evam tarhi bahuvrīhiḥ bhavaiṣyati .
kim kṛtam bhavati .
bhavati vai kaḥ cit asvapadavigrahaḥ bahuvrīhiḥ .
tat yathā śobhanam mukham asyāḥ sumukhī iti .
na evam śakyam .
iha hi mahadartham iti āttvakapau prasajyetām .
evam tarhi tadarthasya uttarapadasya arthaśabdaḥ ādeśaḥ kariṣyate .
kim kṛtam bhavati .
na ca eva kadā cit ādeśena vigrahaḥ bhavati .
api ca sarvaliṅgatā siddhā bhavati .
tat tarhi vaktavyam .
na vaktavyam .
yogavibhāgaḥ kariṣyate .
caturthī subantena saha samasyate .
tataḥ tadarthārtha .
tadarthasya uttarapadasya arthaśabdaḥ ādeśaḥ bhavati .
iha api tarhi samāsaḥ prāpnoti chātrāya rucitam chātrāya svaditam iti .
ācāryapravṛttiḥ jñāpayati tādarthye ya caturthī sā samasyate na caturthīmātram iti yat ayam hitasukhagrahaṇam karoti .
katham kṛtvā jñāpakam .
yathājātīyakānām samāse hitasukhagrahaṇena arthaḥ tathājātīyakānam samāsaḥ .
yadi ca tādarthye yā caturthī sā samasyate na caturthīmātram tataḥ hitasukhagrahaṇam arthavat bhavati .
iha api tarhi tadarthasya uttarapadasya arthaśabdaḥ ādeśaḥ prāpnoti .
yūpāya dāru yūpadāru rathadāru .
vāvacanam vidhāsyate .
iha api tarhi vibhāṣā prāprnoti .
brāhmaṇāṛtham kṣatriyārtham iti .
evam tarhi ācāryapravṛttiḥ jñāpayati prakṛtivikṛtyoḥ yaḥ samāsaḥ tatra tadarthasya uttarapadasya arthaśabdaḥ ādeśaḥ bhavati anyatra nityaḥ iti yat ayam balihitagrahaṇam karoti .
evam tarhi udakārthaḥ vīvadhaḥ .
sthānivadbhāvāt udabhāvaḥ prāpnoti .
tasmāt na evam śakyam .
na cet evam arthena nityasamāsaḥ vaktavyaḥ sarvaliṅgatā ca .
na eṣaḥ doṣaḥ .
idam tāvat ayam praṣṭavyaḥ .
atha iha brāhmaṇebhyaḥ iti kā eṣā caturthī .
tādarthye iti āha .
yadi tādarthye caturthī arthaśabdasya prayogeṇa na bhavitavyam uktārthānām aprayogaḥ iti .
samāsaḥ api tarhi na prāpnoti .
vacanāt samāsaḥ bhaviṣyati .
yat api ucyate sarvaliṅgatā ca vaktavyā iti .
na vaktavyā .
liṅgam aśiṣyam lokāśrayatvāt liṅgasya .