atha kriyamāṇe api samarthagrahaṇe samartham iti ucyate kim samartham nāma .
pṛthagarthānām ekārthībhāvaḥ samarthavacanam .
pṛthagarthānām padānam ekārthībhāvaḥ samartham iti ucyate .
vākye pṛthagarthāni rājñaḥ puruṣaḥ iti .
samāse punaḥ ekārthāni rājapuruṣaḥ iti .
kim ucyate pṛthagarthāni iti yāvatā rājñaḥ puruṣaḥ ānīyatām iti ukte rājapuruṣaḥ iti ca saḥ eva .
na api brūmaḥ anyasya ānayanam bhavati iti .
kaḥ tarhi ekārthībhāvakṛtaḥ viśeṣaḥ .
subalopaḥ vyavadhānam yatheṣṭam anyatareṇa abhisambandhaḥ svaraḥ .
supaḥ alopaḥ bhavati vākye .
rājñaḥ puruṣaḥ iti .
samāse punaḥ na bhavati .
rājapuruṣaḥ iti .
vyavadhānam ca bhavati vākye .
rājñaḥ ṛddhasya puruṣaḥ iti .
samāse na bhavati .
rājapuruṣaḥ iti .
yatheṣṭam anyatareṇa abhisambandhaḥ bhavati vākye .
rajñaḥ puruṣaḥ puruṣaḥ rājñaḥ iti .
samāse na bhavati .
rājapuruṣaḥ iti .
dvau svarau bhavataḥ vākye .
rajñaḥ puruṣaḥ .
samāse punaḥ ekaḥ eva .
rājapuruṣaḥ iti .
na ete ekārthībhāvakṛtāḥ viśeṣāḥ .
kim tarhi .
vācanikāni etāni .
āha hi bhagavān supaḥ dhātuprātipadikayoḥ upasarjanam pūrvam samāsasya antaḥ udāttaḥ bhavati iti .
ime tarhi ekārthībhāvkṛtāḥ viśeṣāḥ .
saṅkhyāviśeṣaḥ vyaktābhidānam lkupasarjanaviśeṣaṇam cayogaḥ
iti .
saṅkhyāviśeṣaḥ bhavati vākye .
rājñaḥ puruṣaḥ rājñoḥ puruṣaḥ rājñām puruṣaḥ iti .
samāse na bhavati .
rājapuruṣaḥ iti .
asti kāraṇam yena etat evam bhavati .
kim kāraṇam .
yaḥ asau viśeṣavācī śabdaḥ tadasānnidhyāt .
aṅga hi bhavān tam uccārayatu gaṃsyate saḥ viśeṣaḥ .
nanu ca na etena evam bhavitavyam .
na hi śabdakṛtena nāma arthena bhavitavyam .
arthakṛtena nāma śabdena bhavitavyam .
tat etat evam dṛśyatām .
artharūpam eva etat evañjātīyakam yena atra viśeṣaḥ na gamyate iti .
avaśyam ca etat evam vijñeyam .
yaḥ hi manyate yaḥ asau viśeṣavācī śabdaḥ tadasānnidhyāt atra viśeṣaḥ na gamyate iti iha tasya viśeṣaḥ gamyeta : apsucaraḥ goṣucaraḥ varṣāsujaḥ iti .
vyaktābhidhānam bhavati vākye .
brāhmaṇasya kambalaḥ tiṣṭhati iti .
samāse punaḥ avyaktam .
brāhmaṇakambalaḥ tiṣṭhati iti .
sandehaḥ bhavati sambuddhiḥ syāt ṣaṣṭhīsamāsaḥ vā iti .
eṣaḥ api aviśeṣaḥ .
bhavati hi kim cit vākye avyaktam tat ca samāse vyaktam .
vākye tāvat avyaktam .
ardham paśoḥ devadattasya iti .
sandehaḥ bhavati paśuguṇasya vā devadattasya yat ardham artha vā yaḥ asau sañjñībhūtaḥ paśuḥ nāma tasya yat ardham iti .
tat ca samāse vyaktam bhavati .
ardhhapaśuḥ devadattasya iti .
upasarjanaviśeṣaṇam bhavati vākye .
ṛddhasya rājñaḥ puruṣaḥ iti .
samāse na bhavati .
rājapuruṣaḥ iti .
eṣaḥ api adoṣaḥ .
samāse api upasarjanaviśeṣaṇam bhavati .
tat yathā devadattasya gurukulam devadattasya guruputraḥ devadattasya dāsabhāryā iti .
cayogaḥ bhavati vākye .
svacayogaḥ svāmicayogaḥ ca .
svacayogaḥ rājñaḥ gauḥ ca aśvaḥ ca puruṣaḥ ca iti .
samāse na bhavati .
rājñaḥ gavāśvapuruṣāḥ iti .
svāmicayogaḥ devadattasya ca yajñadattasya ca viṣṇumitrasya ca gauḥ iti .
samāse na bhavati .
devadattayajñadattaviṣṇumitrāṇām gauḥ iti .
atha etasmin ekārthībhāvkṛte viśeṣe kim svābhāvikam śabdaiḥ arthābhidhānam āhosvit vācanikam .
svābhāvikam iti āha .
kutaḥ etat .
arthānādeśāt .
na hi arthāḥ ādiśyante .
katham punaḥ arthān ādiśan evam brūyāt na arthāḥ ādiśyante it .
yat āha bhavān anekam anyapadārthe cārthe dvandvaḥ apatye rakte nirvṛtte iti .
na etāni arthādeśanāni .
svabhāvataḥ eteṣām śabdānām eteṣu artheṣu abhiniviṣṭānām nimittatvena anvākhyānam kriyate .
tat yathā .
kūpe hastadakṣiṇaḥ panthāḥ .
abhre candramasam paśya iti .
svabhāvataḥ tatrasthasya pathaḥ candramasaḥ ca nimittatvena anvākhyānam kriyate .
evam iha api cārthe yaḥ saḥ dvandvasamāsaḥ anyapadārthaḥ yaḥ saḥ bahuvrīhiḥ iti .
kim puna kāraṇam na ādiśyante .
tat ca laghvartham .
laghvartham hi arthāḥ na ādiśyante .
avaśyam hi anena arthān ādiśatā kena cit śabdena nirdeśaḥ kartavyaḥ syāt .
tasya ca tāvat kena kṛtaḥ yena asau kriyate .
atha tasya kena cit kṛtaḥ tasya kena kṛtaḥ iti anavasthā .
asambhavaḥ khalu api ādeśaḥ tasya .
kaḥ hi nāma samarthaḥ dhātuprātipadikapratyayanipātānām arthān ādeṣṭum .
na ca etat mantavyam pratyayārthe nirdiṣṭe prakṛtyarthaḥ anirdiṣṭaḥ iti .
bhavati hi guṇābhidhāne guṇinaḥ sampratyayaḥ .
tat yathā śuklaḥ kṛṣṇaḥ iti .
viṣamaḥ upanyāsaḥ .
sāmānyaśabdāḥ ete evam syuḥ .
sāmanyaśabdāḥ ca na antareṇa viśeṣam prakaraṇam vā viśeṣeṣu avatiṣṭhante .
yataḥ tu khalu niyogataḥ vṛkṣaḥ iti ukte svabhāvataḥ kasmin cit eva viśeṣe vṛkṣaśabdaḥ vartate ataḥ manyāmahe na ime sāmānyaśabdāḥ iti .
na cet sāmānyaśabdāḥ prakṛtiḥ prakṛtyarthe vartate pratyayaḥ pratyayārthe vartate .
apravṛttiḥ khalu api arthādeśanasya .
bahavaḥ hi śabdāḥ yeṣām arthāḥ na vijñāyante .
jarbharī turpharītū .
antareṇa khalu api śabdaprayogam bahavaḥ arthāḥ gamyante akṣinikocaiḥ pāṇivihāraiḥ ca .
na khalu api nirjñātasya arthasya anvyākhyane kim cit prayojanam asti .
yaḥ hi brūyāt purastāt ādityaḥ udeti paścāt astam eti madhuraḥ guḍaḥ kaṭukam śṛṅgaveram iti kim tena kṛtam syāt .