kim punaḥ anantarasya vidhim prati sthānivadbhāvaḥ āhosvit pūrvamātrasya .
kaḥ ca atra viśeṣaḥ .
anantarasya cet ekānanudāttadvigusvaragatinighāteṣu upasaṅkhyānam .
anantarasya cet ekānanudāttadvigusvaragatinighāteṣu upasaṅkhyānam kartavyam .
ekānanudātta : lunīhi atra punīhi atra .
anudāttam padam ekavarjam iti eṣaḥ svaraḥ na prāpnoti .
dvigusvara : pañcāratnyaḥ , daśāratnyaḥ .
igantakāla iti eṣaḥ svaraḥ na prāpnoti .
gatinighāta : yat pralunīhi atra , yat prapunīhi atra .
tiṅi codāttavati iti eṣaḥ svaraḥ na prāpnoti .
astu tarhi pūrvamātrasya .
pūrvamātrasya iti cet upadhāhrasvatvam .
pūrvamātrasya iti cet upadhāhrasvatvam vaktavyam : vāditavantam prayojitavān : avīvadat vīṇām parivādakena .
kim punaḥ kāraṇam na sidhyati .
yaḥ asau ṇau ṇiḥ lupyate tasya sthānivadbhāvāt hrasvatvam na prāpnoti .
gurusañjñā ca .
gurusañjñā ca na sidhyati : śleṣmā3ghna pittā3ghna dā3dhyaśva mā3dhvaśva .
halaḥ anantarāḥ saṃyogaḥ iti saṃyogasañjñā .
saṃyoge guru iti gurusañjñā .
guroḥ iti plutaḥ na prāpnoti .
nanu ca yasya api anantarasya vidhim prati sthānivadbhāvaḥ tasya api anantaralakṣaṇaḥ vidhiḥ saṃyogasañjñā vidheyā .
na vā saṃyogasya apūrvavidhitvāt .
na vā eṣaḥ doṣaḥ .
kim kāraṇam .
saṃyogasya apūrvavidhitvāt .
na pūrvavidhiḥ saṃyogaḥ .
kim tarhi .
pūrvaparavidhiḥ saṃyogaḥ .
ekādeśasya upasaṅkhyānam .
ekādeśasya upasaṅkhyānam kartavyam : śrāyasau gaumatau cāturau , ānaḍuhau pāde , udavāhe .
ekādeśe kṛte numāmau padbhāvaḥ ūṭh iti ete vidhayaḥ prāpnuvanti .
kim punaḥ kāraṇam na sidhyati .
ubhayanimittatvāt .
ajādeśaḥ paranimittakaḥ iti ucyate ubhayanimittaḥ ca ayam .
ubhayādeśatvāt ca .
acaḥ ādeśaḥ ici ucyate acoḥ ca ayam ādeśaḥ .
na eṣaḥ doṣaḥ .
yat tāvat ucyate ubhayanimittatvāt iti : iha yasya grāme nagare vā anekam kāryam bhavati śaknoti asau tataḥ anyatarat vyapadeṣṭum : gurunimittam vasāmaḥ .
adhyayananimittam vasāmaḥ iti .
yat api ucyate ubhayādeśatvāt ca iti .:iha yaḥ dvayoḥ ṣaṣṭhīnirdiṣṭayoḥ prasaṅge bhavati labhate asau anyatarataḥ vyapadeśam .
tat yathā devadattasya putraḥ , devadattāyāḥ putraḥ iti. .