tasya doṣaḥ tayādeśe ubhayapratiṣedhaḥ .
tasya etasya lakṣaṇasya doṣaḥ : tayādeśe ubhayapratiṣedhaḥ vaktavyaḥ : ubhaye devamanuṣyāḥ .
tayapaḥ grahaṇena grahaṇāt jasi vibhāṣā prāpnoti .
na eṣaḥ doṣaḥ .
ayac pratyayāntaram .
yadi pratyayāntaram ubhayī iti īkāraḥ na prāpnoti .
mā bhūt evam .
mātracaḥ iti evam bhaviṣyati .
katham .
mātrac iti na idam pratyayagrahaṇam .
kim tarhi .
pratyāhāragrahaṇam .
kva sanniviṣṭānām pratyāhāraḥ .
mātraśabdāt prabhṛti ā āyacaḥ cakārāt .
yadi pratyāhāragrahaṇam kati tiṣṭhanti atra api prāpnoti .
ataḥ iti vartate .
evam api tailamātrā ghrtamātrā iti atra api prāpnoti .
sadṛśasya api asanniviṣṭasya na bhaviṣyati pratyāhāreṇa grahaṇam .
jātyakhyāyām vacanātideśe sthānivadbhāvapratiṣedhaḥ .
jātyakhyāyām vacanātideśe sthānivadbhāvasya pratiṣedhaḥ vaktavyaḥ .
vrīhibhyaḥ āgataḥ iti atra gheḥ ṅiti it guṇaḥ prāpnoti .
na eṣaḥ doṣaḥ .
uktam etat : arthātideśāt siddham iti .
ṅyābgrahaṇe adīrghaḥ .
ṅyābgrahaṇe adīrghaḥ ādeśaḥ na sthānivat iti vaktavyam .
kim prayojanam .
niṣkauśāmbiḥ , atikhaṭvaḥ .
ṅyābgrahaṇena grahaṇāt sulopaḥ mā bhūt iti .
nanu ca dīrghāt iti ucyate .
tat na vaktavyam bhavati .
kim punaḥ atra jyāyaḥ .
sthānivatpratiṣedhaḥ eva jyāyān .
idam api siddham bhavati : atikhaṭvāya atimālāya .
yāṭ āpaḥ iti yāṭ na bhavati .
atha idānīm asati api sthānivadbhāve dīrghatve kṛte pit ca asau bhūtapūrvaḥ iti kṛtvā yāṭ āpaḥ iti yāṭ kasmāt na bhavati .
lakṣaṇapratipadoktayoḥ pratipadoktasya eva iti .
nanu ca idānīm sati api sthānivadbhāve etayā paribhāṣayā śakyam iha upasthātum .
na iti āha .
na hi idānīm kva cit api sthānivadbhāvaḥ syāt .
tat tarhi vaktavyam .
na vaktavyam. praśliṣṭanirdeśāt siddham .
praśliṣṭanirdeśaḥ ayam : ṅī* ī* īkārāntāt ā* āp ākārāntāt iti .
āhibhuvoḥ īṭpratiṣedhaḥ .
āhibhuvoḥ īṭpratiṣedhaḥ vaktavyaḥ : āttha abhūt .
astibrūgrahaṇena grahaṇāt īṭ prāpnoti .
āheḥ tāvat na vaktavyaḥ .
ācāryapravṛttiḥ jñāpayati na āheḥ īṭ bhavati iti yat ayam āhaḥ thaḥ iti jhalādiprakaraṇe thatvam śāsti .
na etat asti prayojanam. asti hi anyat etasya vacane prayojanam .
kim .
bhūtapūrvagatiḥ yathā vijñāyeta : jhalādiḥ yaḥ bhūtapūrvaḥ iti .
yadi evam thavacanam anarthakam syāt .
āthim eva ayam uccārayet : bruvaḥ pañcānām āditaḥ āthaḥ bruvaḥ iti .
bhavateḥ ca api na vaktavyaḥ .
astisicaḥ apṛkte iti dvisakārakaḥ nirdeśaḥ : asteḥ sakārāntāt iti .
vadhyādeśe vṛddhitatvapratiṣedhaḥ .
vadhyādeśe vṛddhitatvapratiṣedhaḥ vaktavyaḥ : vadhakam puṣkaram iti .
sthānivadbhāvāt vṛddhitatve prāpnutaḥ .
na eṣaḥ doṣaḥ .
uktam etat : na ayam ṇvul .
anyaḥ ayam akaśabdaḥ kit auṇādikaḥ rucakaḥ iti yathā .
iḍvidhiḥ ca .
iḍvidheyaḥ : āvadhiṣīṣṭa .
ekācaḥ upadeśe anudāttāt iti pratiṣedhaḥ prāpnoti .
na eṣaḥ doṣaḥ .
ādyudāttanipātanam kariṣyate .
sa nipātanasvaraḥ prakṛtisvarasya bādhakaḥ bhaviṣyati .
evam api upadeśivadbhāvaḥ vaktavyaḥ .
yathā eva hi nipātanasvaraḥ prakṛtisvaram bādhate evam pratyayasvaram api bādheta : āvadhiṣīṣṭa iti .
na eṣaḥ doṣaḥ .
ārdhadhātukīyāḥ sāmānyena bhavanti anavasthiteṣu pratyayeṣu .
tatra ārdhadhātukasāmānye vadhibhāve kṛte sati śiṣṭatvāt pratyayasvaraḥ bhaviṣyati .
ākārāntāt nukṣukpratiṣedhaḥ .
ākārāntāt nukṣukoḥ pratiṣedhaḥ vaktavyaḥ : vilāpayati bhāpayate .
lībhīgrahaṇena grahaṇāt nukṣukau prāpnutaḥ .
lībhiyoḥ praśliṣṭanirdeśāt siddham .
lībhiyoḥ praśliṣṭanirdeśaḥ ayam : lī* ī* īkārāntasya bhī* ī* īkārāntasya ca iti .
loḍādeśe śābhāvajabhāvadhitvahilopaittvapratiṣedhaḥ .
loḍādeśe eṣām pratiṣedhaḥ vaktavyaḥ : śiṣṭāt , hatāt , bhintāt , kurutāt , stāt .
loḍādeśe kṛte śābhāvaḥ jabhāvaḥ dhitvam hilopaḥ ettvam iti ete vidhayaḥ prāpnuvanti .
na eṣaḥ doṣaḥ .
idam iha sampradhāryam : loḍādeśaḥ kriyatām ete vidhayaḥ iti kim atra kartavyam .
paratvāt loḍādeśaḥ .
atha idānīm loḍādeśe kṛte punaḥprasaṅgavijñānāt kasmāt ete vidhayaḥ na bhavanti .
sakṛdgatau vipratiṣedhe yat bādhitam tat bādhitam eva iti kṛtvā .
trayādeśe srantapratiṣedhaḥ .
trayādeśe srantasya pratiṣedhaḥ vaktavyaḥ : tisṛṇām .
tisṛbhāve kṛte treḥ trayaḥ iti trayādeśaḥ prāpnoti .
na eṣaḥ doṣaḥ .
idam iha sampradhāryam : tisṛbhāvaḥ kriyatām trayādeśaḥ iti kim atra kartavyam .
paratvāt tisṛbhāvaḥ .
atha idānīm tisṛbhāve kṛte punaḥprasaṅgavijñānāt trayādeśaḥ kasmāt na bhavati .
sakṛdgatau vipratiṣedhe yat bādhitam tat bādhitam eva iti .
āmvidhau ca .
āmvidhau ca srantasya pratiṣedhaḥ vaktavyaḥ : catasraḥ tiṣṭhanti .
catasṛbhāve kṛte caturanaḍuhoḥ ām udāttaḥ iti ām prāpnoti .
na eṣaḥ doṣaḥ .
idam iha sampradhāryam : catasṛbhāvaḥ kriyatām caturanaḍuhoḥ ām udāttaḥ iti ām iti kim atra kartavyam .
paratvāt catasṛbhāvaḥ .
atha idānīm catasṛbhāve kṛte punaḥprasaṅgavijñānāt ām kasmāt na bhavati .
sakṛdgatau vipratiṣedhe yat bādhitam tat bādhitam eva iti .
svare vasvādeśe .
svare vasvādeśe pratiṣedhaḥ vaktavyaḥ : viduṣaḥ paśya .
śatuḥ anumaḥ nadyajādī antodāttāt iti eṣaḥ svaraḥ prāpnoti .
na eṣaḥ doṣaḥ .
anumaḥ iti pratiṣedhaḥ bhaviṣyati .
anumaḥ iti ucyate na ca atra numam paśyāmaḥ .
anumaḥ iti na idam āgamagrahaṇam .
kim tarhi .
pratyāhāragrahaṇam .
kva sanniviṣṭānām pratyāhāraḥ .
ukārāt prabhṛti ā numaḥ makārāt .
yadi pratyāhāragrahaṇam lunata punata atra api prāpnoti .
anumgrahaṇena na śatrantam viśeṣyate .
kim tarhi .
śatā eva viśeṣyate : śatā yaḥ anumkaḥ iti .
avaśyam ca etat evam vijñeyam .
āgamagrahaṇe hi sati iha prasajyeta : muñcatā muñcataḥ iti .
goḥ pūrvaṇittvātvasvareṣu .
goḥ pūrvaṇittvātvasvareṣu pratiṣedhaḥ vaktavyaḥ : citragvagram , śabalagvagram .
sarvatra vibhāṣā goḥ iti vibhāṣā pūrvatvam prāpnoti .
na eṣaḥ doṣaḥ .
eṅaḥ iti vartate .
tatra analvidhau iti pratiṣedhaḥ bhaviṣyati .
evam api he citrago agram atra prāpnoti .
ṇittvam : citraguḥ , citragū citragavaḥ .
goto ṇit iti ṇittvam prāpnoti .
ātvam : citragum paśya śabalagum paśya .
ā otaḥ iti ātvam prāpnoti .
na eṣaḥ doṣaḥ .
taparakaraṇāt siddham .
taparakaraṇasāmārthyāt ṇittvātve na bhaviṣyataḥ .
svara : bahugumān .
na gośvansāvavarṇa iti pratiṣedhaḥ prāpnoti .
karotipibyoḥ pratiṣedhaḥ .
karotipibyoḥ pratiṣedhaḥ vaktavyaḥ : kuru piba iti .
sthānivadbhāvāt laghūpadhaguṇaḥ prāpnoti .
uktam vā .
kim uktam .
karotau taparakaraṇanirdeśāt siddham , pibatiḥ adantaḥ iti .