māt pragṛhyasañjñāyām tasya asiddhatvāt ayāvekādeśapratiṣedhaḥ .
māt pragṛhyasañjñāyām tasya īttvasya ūttvasya ca asiddhatvāt ayāvekādeśāḥ prāpnuvanti .
teṣām pratiṣedhaḥ vaktavyaḥ .
amī* atra , amī* āsate , amū* atra , amū* āsāte .
nanu ca pragṛhyasañjñāvacanasāmarthyāt ayādayaḥ na bhaviṣyanti .
vacanārthaḥ hi siddhe .
na idam vacanāt labhyam .
asti hi anyat etasya vacane prayojanam .
kim .
yat siddhe pragṛhyasañjñākāryam tadartham etat syāt .
aṇaḥ apragṛhyasya anunāsikaḥ iti .
na ekam prayojanam yogārambham prayojayati .
yadi etāvat prayojanam syāt tatra eva ayam brūyāt aṇaḥ apragṛhyasya anunāsikaḥ adasaḥ na iti .
vipratiṣedhāt vā .
atha vā pragṛhyasañjñā kriyatām ayādayaḥ vā .
pragṛhyasañjñā bhaviṣyati vipratiṣedhena .
na eṣaḥ yuktaḥ vipratiṣedhaḥ .
vipratiṣedhe param iti ucyate .
pūrvā ca pragṛhyasañjñā pare ayādayaḥ .
parā pragṛhyasañjñā kariṣyate .
sūtraviparyāsaḥ kṛtaḥ bhavati .
evam tarhi parā eva pragṛhyasañjñā .
katham .
kāryakālam hi sañjñāparibhāṣam .
yatra kāryam tatra upasthitam draṣṭavyam .
pragṛhyaḥ prakṛtyā iti etat upasthitam bhavati adasaḥ māt iti .
evam api ayuktaḥ vipratiṣedhaḥ .
katham .
dvikāryayogaḥ hi vipratiṣedhaḥ .
na ca atra ekaḥ dvikāryayuktaḥ .
ecām ayādayaḥ .
īdūtoḥ pragṛhyasñjñā .
na avaśyam dvikāryayogaḥ eva vipratiṣedhaḥ .
kim tarhi .
asambhavaḥ api .
saḥ ca asti atra asambhavaḥ .
kaḥ asau asambhavaḥ .
pragṛhyasañjñā abhinirvartamānā ayādīn bādhate , ayādayaḥ abhinirvartamanāḥ pragṛhyasañjñānimittam vighnanti iti eṣaḥ asambhavaḥ .
sati asambhave yuktaḥ vipratiṣedhaḥ .
evam api ayuktaḥ vipratiṣedhaḥ .
satoḥ hi vipratiṣedhaḥ bhavati .
na ca atra īttvottve staḥ na api makāraḥ .
ubhayam asiddham .
āśrayāt siddhatvam ca yathā roḥ uttve .
āśrayāt siddhatvam bhaviṣyati .
tat yathā ruḥ uttve āśrayāt siddhaḥ bhavati .
kim punaḥ kāraṇam ruḥ uttve āśrayāt siddhaḥ bhavati na punaḥ yatra eva ruḥ siddhaḥ tatra eva uttvam api ucyate .
na evam śakyam .
asiddhe hi uttve ādguṇāprasiddhiḥ .
asiddhe hi uttve ādguṇāprasiddhiḥ syāt .
vṛkṣaḥ atra , plakṣaḥ atra .
tasmāt tatra āśrayāt siddhatvam eṣitavyam .
tatra yathā āśrayāt siddham bhavati evam iha api bhaviṣyati .
atha vā pragṛhyasañjñāvacanasāmarthyāt ayādayaḥ ādeśāḥ na bhaviṣyanti .
atha vā yogavibhāgaḥ kariṣyate .
adasaḥ .
adasaḥ īdādayaḥ pragṛhyasañjñāḥ bhavanti .
tataḥ māt .
māt ca pare īdādayaḥ pragṛhyasañjñāḥ bhavanti .
adasaḥ iti eva .
kimarthaḥ yogavibhāgaḥ .
ekaḥ yat tat siddhe pragṛhyakāryam tadarthaḥ .
aparaḥ yat asiddhe .
iha api tarhi prāpnoti : amuyā , amuyoḥ iti .
kim ca syāt yadi pragṛhyasañjñā syāt .
pragṛhyāśrayaḥ prakṛtibhāvaḥ prasajyeta .
na eṣaḥ doṣaḥ .
padāntaprakaraṇe prakṛtibhāvaḥ .
na ca eṣaḥ padāntaḥ .
evam api amuke atra atra api prāpnoti .
dvivacanam iti vartate .
yadi dvivacanam iti vartate amī* atra iti na prāpnoti .
evam tarhi edantam iti nivṛttam .
atha vā āha ayam adasaḥ māt iti .
na ca īttvottve staḥ na api makāraḥ .
te evam vijñāsyāmaḥ mārthāt īdādyarthānām iti .
uktam vā .
kim uktam .
adasaḥ īttvottve svare bahiṣpadalakṣaṇe pragṛhyasañjāyām ca siddhe vaktavye iti .
tatra saki doṣaḥ .
tatra sakakāre doṣaḥ bhavati .
amuke atra .
na vā grahaṇaviśeṣaṇatvāt .
na vā eṣaḥ doṣaḥ .
kim kāraṇam .
grahaṇaviśeṣaṇatvāt .
na mādgrahaṇena īdādyantam viśeṣyate .
kim tarhi .
īdādayaḥ viśeṣyante .
māt pare ye īdādayaḥ iti .